Situácia, v ktorej sa viac ako rok nachádzame kladie na našu schopnosť zvládať stres omnoho vyššie nároky ako kedykoľvek pred tým. Nebudem vyratúvať všetko, čo dennodenne riešime, každý máme svoje. Ak však k sebe budeme úprimní, uvedomíme si, že sme v strese niekoľkokrát každý deň. Keď zarátame aj ten pozitívny stres, keď sa tešíme, že niekoho prekvapíme, alebo podáme výborný výkon. Je preto viac ako nevyhnutné nájsť a pravidelne zaradiť do svojho života mechanizmy a techniky na zvládanie stresu.

Aj keď je návodov na boj so stresom neúrekom, nie vždy naozaj vieme, čo práve nám pomôže. Nedarí sa nám vydržať pri aktivitách, ktoré sme si vybrali, že vyskúšame. Máme toho dosť a už ani nechceme skúšať ďalej. Pozrime sa ale zblízka na to, čo sa vlastne deje, ak hovoríme, že máme stres.

Čo je stres?

Na túto otázku sa dá odpovedať dvoma spôsobmi.

  1. Ako na nás tlačí vonkajší svet
  2. Čo sa deje v našom vnútri.

Tak poďme poporiadku.

Ako na nás tlačí vonkajší svet

Stres obyčajne pociťujeme ak:

Je v hre niečo, čo považujeme za dôležité.

Niečo, čo sa úzko dotýka našich hodnôt a presvedčení. Sú to situácie od prezentácie našich projektov, cez čakanie na výsledky vyšetrenia až po rozhovor s partnerom o novom bývaní.

V dnešnej situácii prevládajú skôr emócie strachu, neistoty a prípadný hnev v spojení s neschopnosťou mať veci pod kontrolou. Atakujú našu potrebu istoty a bezpečia, ktorá sa bezprostredne týka života a zdravia našich blízkych ako aj nás samých. Nevieme to ovplyvniť napriek tomu, že nám na tom veľmi záleží.

Cítime, že naše schopnosti nezodpovedajú požiadavkám situácie.

Čelíme situácii, v ktorej sme ešte neboli, nepoznáme ju a ani nevieme vyhodnotiť, či ju zvládneme. Môže to však byť aj výzva, pri ktorej si nie sme istí či sme dostatočne pripravení, prípadne či nás vlastne dostatočne zaujíma.

Väčšina z nás nezažila vojnu, ani iné príliš život ohrozujúce situácie. Dnes sa však už viac ako 12 mesiacov snažíme bojovať so smrteľnou chorobou, ktorá postihla celý svet. Frustrácia, stres a pocit bezmocnosti je úplne prirodzený.

Ak sa od nás vyžaduje, aby sme sa prispôsobili.

Ocitáme sa tvárou v tvár niečomu, čo pre nás nie je prirodzené. Podľa vedcov je to napríklad aj obyčajná gravitácia, keď sa telo neustále prispôsobuje, aby sme nespadli na zem.

Svet od nás už dlhšie chce, aby sme sa prispôsobovali nielen gravitácii, ale aj rôznym nariadeniam, ktorým nie vždy úplne rozumieme, prípadne z rôznych dôvodov nedôverujeme. Je pre nás neprirodzené byť väčšinu času v uzavretom priestore, nosiť zahalenú tvár, nepoužívať mimiku a netráviť čas so svojimi blízkymi. No akceptujeme to v záujme vyššieho dobra, teda v záujme ochrániť zdravie a bezpečnosť nás a našich blízkych. A ako sme spomenuli v bode 1., toto nám tiež spôsobuje stres.

Ak sa cítime bezprostredne ohrození.

V minulosti človek vnímal ohrozenie zoči voči divokému zvieraťu alebo v dotyku s “neznámym”. Ohrozením myslíme ohrozenie života. Vtedy.

V dnešnej dobe je pre niektorých z nás ohrozením aj iný názor alebo prípadný nesúhlas. Cítime ohrozenie nášho postavenia, autority, rešpektu. Niekedy je to menej abstraktné. Bojíme sa, že stratíme prácu, partnera, že nám ukradnú auto, telefón alebo nápad. A v neposlednom rade sa cítime nesmierne ohrození, keď čítame vyčítavý mail, alebo správu od šéfa, o večerných správach v TV ani nehovoriac.

Čo sa deje v našom vnútri

Ak sa na otázku pozrieme s iného uhla, musíme pribrať do diskusie viaceré vedecké odvetvia. Medicína a neuroveda sa rozvíja veľmi rýchlo a nové poznatky nám dávajú viaceré známe fakty do širšieho kontextu.

Čo spôsobuje stres nášmu organizmu – konkrétne telu a mysli?

Stres je pre náš život nevyhnutný. V nebezpečných situáciách práve stresová reakcia naštartuje telo a myseľ k prekvapujúcemu výkonu. Pomáha nám vo vypätých situáciách zbystriť a správne zamerať pozornosť, zúžiť zorné pole a zamerať sa na náš predmet záujmu. Ak teda riešime ťažkú dilemu, pomôže nám naštartovať mozog k výkonu. Krátkodobo to funguje výborne. Ako presne?

Čo je stres z pohľadu nášho organizmu?  

Stres je automatická reakcia. Je to obvykle séria chemických reakcií, z ktorých každá je užitočná sama o sebe. Ak sa cítime “ohrození”, mozog spustí poplach a uvoľní látky ako adrenalin, noradrenalín a kortizol. Ich cieľom je pripraviť telo na to, aby dokázalo čeliť výzvam pred ktorými stojí a to tým, že neustúpi, vráti úder, alebo zvolí rýchly strategický ústup.

Akútny stres

Rakcia útok alebo útek /fight or flight/sa odohráva na úrovni automatického nervového systému. To znamená, že reakciu si nevolíme my – vedome na úrovni centrálnej nervovej sústavy. Všetky prirodzené reakcie na stres sú prírodou vytvorené ako krátkodobé reakcie, ktoré majú skončiť akonáhle skončí stav pohotovosti. Ak sa telo uvoľní, látky sa vyplavia a nastane opäť rovnováha.

Chronický stres

Ak však čelíme ďaľšej a ďaľšej stresovej reakcii, telo sa neuvoľní, podporné hormóny sa opäť spúšťajú a v dlhodobom horizonte majú opačný efekt. Stávajú sa pre organizmus toxické.

A tu sa dostavame od akútnej stresovej reakcie k adaptívnej a chronickej forme. Nespracovaný akútny stres sa stáva chronickým a nespracovaný chronický stres vedie k vyhoreniu.

Na záver

Počet ľudí, ktorí sa nachádzajú v niektorej fáze vyhorenia, bohužiaľ rýchlo stúpa. Možno necítime potrebu s niekým sa o tom porozprávať, veď sa asi všetci cítime rovnako.

No odolnosť si budujeme práve tak, že ťažkosti prekonávame, že hľadáme vlastné cesty ako z toho von. Ako ich nielen prekonať, ale obohatiť sa nástrojom, poznaním, alebo skúsenosťou. A tu sa nám pomoc niekedy naozaj zíde. Požiadať o pomoc však vyžaduje odvahu. A tú hľadáme ťažko, keď sme vyčerpaní.

Ak ste sa dočítali až sem, budem vďačná za váš názor, či vlastnú skúsenosť na zuzana@burnout.sk.

PS: tento článok nemá ambíciu byť sumárom vedeckých poznatkov z oblasti stresu a neurovedy (možno nabudúce). Zámerom je skôr osloviť tie centrá vo vašom mozgu, ktoré aktivujú pud sebazáchovy a podnietia záujem o starostlivosť o seba samého.